Nobel

Autor: Jana Farkašová | 20.9.2015 o 14:18 | (upravené 20.9.2015 o 15:07) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  103x

Vedeli, čo si môžu dovoliť a kde je hranica. Tá vlastne neexistovala, lebo všetko brali s humorom. Ten ich spájal. A ešte láska. Lebo tej odolá každá konšpirácia...

Nobel

Obaja stáli na kraji terasy a pozerali sa na malé mača, ktoré urobilo to, čomu sa snažili opakovane zabrániť. Už niekoľko dní sa pokúšali presvedčiť to čierne, večne mravčajúce stvorenie aby chodilo svoju potrebu vykonávať do priestoru na to určeného. Nie, nebol to dokonalý trávnik a ani záhony kvetov popri plote. Bola to zelená plastová nádoba, plná špeciálneho, voňavého mačacieho piesku.  Ich pokusy končili bezvýsledne a to čo práve pozorovali len vizuálne podporilo ich neúspech.  Kocúrik zjavne vycítil výčitky v ich pohľadoch a všemožne sa snažil svojimi labkami hrabať do mramorovej dlažby.  Mark to už nevydržal a rozhodil rukami:

„O čo sa teraz akože pokúša? Zahrabať to pod tú dlažbu? Si o sebe myslí, že je Wolverine?“

Joanna sa ticho zasmiala a upratala všetko čo po Nobelovi ostalo. Opäť. Trvalo to už niekoľko dní a začala nadobúdať dojem, že mača si schválne vyberá miesta, ktorých znehodnotenie zvyšuje jej mužovi tlak.

Vonku začalo pršať. Mark znudene browsoval po internete a útržkom oka sledoval Nobela, ktorý sedel na terase za sklom a uprene pozoroval, čo sa deje vo vnútri.  Joanna položila na stôl čerstvú kávu a jej vôňa zaplnila takmer celú miestnosť. Posadila sa do veľkého kresla a nenápadne sa pozrela na svojho manžela. Sedel tam a ona sama sa čudovalo, prečo mu vlastne povedala áno.  Vždy mala zvrátený zmysel pre humor, ale až tak veľmi to deklarovať hádam nemusela.

„ Čo hovoríš na susedovu frajerku? Celkom slušná kosť.“

Jeho poznámka ju vytrhla z úvah. O čom to do pekla hovorí? Bolo jej jasné, že to čo videla ráno v zrkadle by obstálo v ktoromkoľvek filme o desivých záhadách vesmíru, ale od svojej polovičky očakávala viac podpory.

„ Chceš tým povedať, že ty máš škaredú manželku?“

Mark zbystril pozornosť. Toto bola jedna z tých otázok, kde akákoľvek odpoveď znamenala začiatok nekonečných konšpiračných teórií. Do tejto kategórie patrili otázky o výzore, váhe a všetkom ostatnom, čo obsahovala asi milión ďalších bodov, na ktorí si v rýchlosti nevedel spomenúť.  Niekedy si naozaj myslel, že jeho žena pracuje pre tajné spravodajské služby, lebo to, čo dokázala zo seba dostať nemalo konkurenciu. Vlastne si bol istý, že dievčatá v určitom veku unesú na tajný ostrov, kde ich učia ako v každom slove nájsť tajný kód. Kód, ktorým muž hovorí to, čo si síce nemyslí, ale podvedome to určite chce povedať. Mark sa zháčil a horúčkovito uvažoval čo povedať. Snažil sa nahnať čas pitím kávy, ktorá bola taká horúca, že mu spálila jazyk.

„To je predsa hlúposť, dobre vieš, že ťa ľúbim takú, aká si.“

V tom krátkom okamihu sa mu pred očami prehnala celá jeho životná púť. Zreničky sa mu rozšírili a srdce prestalo byť. Akoby sa zastavil čas. Aj keď to nebolo možné, videl ako sa v mozgu Joanne aktivovali všetky možné receptory a vysielajú medzi sebou signály. Bolo to zlovestné.

„ Čiže ti nie som dosť dobrá?“

Horúca tekutina v podobe kávy sa liala dole hrtanom a nechávala za sebou  spúšť spálenej kože, alebo cez čo sa to práve preliala. Vedel, že čokoľvek povie, bude vyhodnotené negatívne. Rozhodol sa mlčať. Bola to taktika, ktorá mala päťdesiat percentnú úspešnosť.  Táto jeho nečinnosť len podporila jej vnútorné pochody. Iste, bola si vedomá svojich nedostatkov, ale bola jeho žena. Chcela aby jej klamal. Chcela počúvať nezmysli a uvelebiť sa v predstave aká je len úžasná. Aspoň v niečom.  Samozrejme, toto by pres ním nikdy nepriznala, ale bolo to tak. Ženy jednoducho potrebujú občas počuť klamstvo. Nie celkom milosrdné, ale aspoň malú lož.

„ Dobre vieš, že si. Som si ťa predsa vzal!“

Pocítil ako ho zabila svojím prenikavým pohľadom.  Vedel, že práve skončil.  Mal pocit, že čokoľvek povie, už to bude len  len horšie. V hlave si prehrával možnosti slovného úniku, keďže fyzický bol absolútne nemožný.

„ Takže ty mi hovoríš, že si si ma zobral, lebo nič lepšie práve nebolo po ruke?“

Cítila sa dotknutá, urazená a povedzme si to na rovinu, nasratá. Obetovala mu najlepšie roky svojho života. Mark práve presne pochopil ako sa cíti mucha, ktorá sa zviera v smrteľnom kŕči  zamotaná do pavučiny. On bol tou muchou, ktorá videla ako sa k nemu blíži pavúk, ktorý ho chce zožrať. Prikázal si, že musí byť milý a zabojovať o svoj život v tomto už dopredu prehranom súboji.

„ Áno.“

Akosi naivne si myslel, že humor všetko vyrieši, obrúsi hrany a celé sa to dá do poriadku. Joanna sa na neho opäť pozrela a zdvihla pravé obočie. Mysľou mu prebehla vízia odsúdenca na gilotíne. Videl svoju hlavu ako sa kotúľa do prúteného koša. Joanna sa chystala na zdrvujúci protiútok, kde by z neho neostalo vôbec nič. Možno len odtlačok na šálke, ktorú stále kŕčovito zvieral. Ale spoza okna k nim celkom nečakane preniklo hlasné mravčanie.  Zamerala svoju pozornosť tým smerom a jej ego sa rozhodlo Marka odignorovať. Ale nebol by to cvičený člen konšpiračného komanda, ak by si neodpustila poslednú poznámku.

„ Teraz aspoň vieš, ako sa ja cítim celý život!“

Mark sa zatváril previnilo, pretože to chcela vidieť. Tiež ho asi školili na tajomnom  ostrove, kde im vštepili cit pre to, ako nechať svoju manželku myslieť si, že vyhrala, hoci to tak nebolo. Nech už to bolo akokoľvek, hladné mravčanie Nobela zastavilo rozbehnutý vlak.  Vlastne nie. Ani jeden z nich by si nedokázal spomenúť na deň, kedy tieto slovné výmeny začali. Boli krátke a intenzívne ako letné búrky. Hoci to nechceli priznať, obaja ich zbožňovali. Boli korením ich života. Vedeli, čo si môžu dovoliť a kde je hranica. Tá vlastne neexistovala, lebo všetko brali s humorom. Ten ich spájal. A ešte láska. Lebo tej odolá každá konšpirácia...

               

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?