Zelené dedičstvo

Autor: Jana Farkašová | 17.9.2015 o 9:51 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  64x

Čas plynul a v jedno pekelne teplé popoludnie si všimla ako sa o neho jej mama s láskou stará. Pozorovala ich cez okno a čoskoro sa pristihla pri tom, aké zbytočné sa jej zdalo všetko čo sa vonku dialo.

Zelené dedičstvo

       Hoci sa snažila spomenúť si na obdobie, kedy sa u nich prvý krát objavil, nedarilo sa jej to. Bolo to určite ešte v minulom storočí, mohla mať tak desať rokov, možno menej. Omnoho tajomnejšia však vyznievala skutočnosť ako sa k nim dostal. Snáď by to bol pekný príbeh,  hodný legendy. Ale nebol, nakoľko ani ona sama nevedela skutočnú pravdu. Do úvahy prichádzali dve možnosti. Buď do ich domácnosti prišiel ako dar, alebo ho jednoducho našli niekde pri smetiakoch, kde odovzdane čakal na svoj koniec.  Spätne sa jej čím ďalej tým viac zdalo, že druhá možnosť je viac pravdepodobná. Nech už bola jeho cesta akákoľvek skončil u nich.  Najskôr si ho vôbec nevšímala. Bol tam, pomerne dlhý čas, kým mu začala venovať aspoň časť svojej pozornosti. Aj to len vtedy keď okolo neho prechádzala a zavadzal jej.

     Čas plynul a v jedno pekelne teplé popoludnie si všimla ako sa o neho jej mama s láskou stará. Pozorovala ich cez okno a čoskoro sa pristihla pri tom, aké zbytočné sa jej zdalo všetko čo sa vonku dialo. Venovať toľko pozornosti niečomu, z čoho nie je žiaden osoh. Márnosť nad márnosť.

     Zrazu sa roky pohli akosi rýchlejšie, prišlo nové storočie, dokonca tisícročie a na ňom sa nič nezmenilo. Len mame pribudli vrásky. A nakoniec sa stratili aj tie. Spolu s jej láskavými očami a starostlivými rukami, ktoré ju vždy pohladili keď jej bolo najhoršie. V tom smutnom tichu, ktoré ostáva v duši keď nás opustia naši najbližší tam zrazu stál on. Nepohol sa odtiaľ po celé tie roky.  Nezmenilo sa na ňom vôbec nič, snáď len jeho korene boli hlbšie ako keď ho pred rokmi položili na kraj terasy. Stál tam, bez ohľadu na počasie, či ročné obdobie. Mala pocit, akoby aj on pochopil, čo sa stalo. Sprevádzal ju počas celého detstva. Nenárokoval si na nič. Sadla si vedľa neho, objala svoje kolená a slzy sa jej bez kontroly začali valiť po lícach. Nevedela, ako dlho tam sedela. Všetka bolesť zo straty milovanej osoby sa rinula von. A on tam len tak stál, čakal kým sa upokojí. Akoby tam bol pre ňu.  V tom okamihu, keď sa otočila oči jej spočinuli na jeho večne zelených listov sa to stalo. Nebol to len  ten kvet, čo stál na terase od nepamäti. Zmenil sa na živú spomienku. Bolo to to jediné, čo si z domu odniesla.

     Položila kvet pred dom a uvedomila si, že ho nikdy nevidela kvitnúť. Vlastne bola presvedčená o tom, že je to ten listnatý druh, ktorý nemá kvety. Prišla jeseň, listy uschli a sneh prikryl i keramický kvetináč, ktorý k nemu neodmysliteľne patril.  S istotou  potom každú jar vyhnal nové lístky a robil to čo celé roky pred tým.  Stál tam a bol súčasťou sveta, ktorý sa menil každým dňom. Dokonca zakvitol. Prvý krát po rokoch. Nemohla tomu uveriť.  Prešlo niekoľko zím a kvetináč sa rozpadol. Vzala ho a presadila do záhrady.  Pozoroval ju pri tom jej syn. Pribehol k nej a vyzvedal sa, čo to robí.  V to popoludnie sa k nej vrátilo mnoho spomienok, ktoré mu rozprávala. O tom, ako sa jej mama o ten kvet starala, ako sa hnevala, keď ho pes skoro celý vyhrabal. O tom, ako sedávali na terase a rozprávala jej o svojich trápeniach. Celý ten čas sa usmievala.  Keď ho potom spolu poliali, pristihla sa pri tom, ako sa usmieva. Hoci jej mama umrela už pred mnohými rokmi, stále tu bola. Akoby niečo z nej ostalo v tomto kvete.  Spomienka, ktorá žila v  prazvláštnom dedičstve.  Rastlina, pre ostatných bežná až tuctová. Pre ňu výnimočná, tak ako spomienky ktoré ju obklopovali. Stál sem patril od nepamäti, mamin kvet...

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?